Jerronime píše na základe vlastnej prežitej skúsenosti. Aj na základe vedomých vízií. V čase, keď prechádza zmenou – transformáciou vedomia, sa aj Jerronime cíti ako „blázon“.

Lenže, aj to má svoj význam.

Blázon sa každým krokom vzďaľuje svojej minulosti, nemá nič, iba svoju čistotu, nevinnosť a dôveru. Blázon je totiž človek, ktorý dôveruje a navzdory všetkým svojim skúsenostiam. Podvediete ho a on Vám dôveruje, znova ho podvediete a on Vám znova dôveruje. Ešte raz a on Vám stále dôveruje. Jeho dôvera je obrovská a tak čistá, že ju nikto nemôže podlomiť.

Jerronime sa podarilo zbúrať opevnenie – oklieštenie svojich vedomostí a nechala voľnosť prílevu nového, nových skúseností, nového poznania … Stále pokračovala v očiste mysle, minulosť nechávala za sebou a zotrvávala čoraz viacej len v prítomnom okamžiku, len tu a teraz, tak akoby sa práve narodila. Ako dieťatko – a to doslovne.

Spočiatku to bolo veľmi obtiažne. Celý svet svet Vás začne využívať, alebo si myslieť, že ste blázon, ale to nie je potrebné si všímať. To, čo Vám skutočne patrí, to k čomu dozrejete, Vám už nikdy nikto neukradne. A zakaždým, keď nedovolíte situácii, aby Vás skazila, posilní to vašu vnútornú jednotu. Vaše vnútro vykryštalizuje.